Ciele smernice NiS2

Hlavným cieľom smernice NiS2 je zvýšiť odolnosť energetických systémov EÚ voči rôznym hrozbám, ako sú kybernetické útoky, prerušenia dodávok energie a prírodné katastrofy. Smernica zavádza rad opatrení, ktoré majú členské štáty implementovať do svojej národnej legislatívy, vrátane:

• Povinnosť vypracovať a aktualizovať plány prevencie a riadenia núdzových situácií.
• Povinnosť vykonávať testy odolnosti kritickej energetickej infraštruktúry.
• Povinnosť investovať do technológií na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.
• Zavedenie prísnejších požiadaviek na prevádzkovateľov energetických zariadení.

Aplikácia smernice NiS2 do slovenskej legislatívy

Slovenská republika sa zaviazala implementovať smernicu NiS2 do svojej národnej legislatívy do 21. decembra 2023. Vláda SR už schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti v oblasti energetiky, ktorý transponuje ustanovenia smernice NiS2 do slovenského práva. Návrh zákona je momentálne v parlamente a očakáva sa jeho schválenie v priebehu roka 2024.

Implementácia smernice NiS2 bude mať významný dopad na slovenský sektor energetiky. Prevádzkovatelia energetických zariadení a služieb budú musieť investovať do posilnenia svojej kybernetickej bezpečnosti a dodržiavať prísnejšie požiadavky zo strany regulačných orgánov. To si bude vyžadovať značné úsilie a investície, ale zároveň prinesie aj zvýšenú úroveň kybernetickej odolnosti a zníži riziko kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru.

Okrem povinností stanovených v smernici NiS2 je dôležité, aby prevádzkovatelia energetických zariadení a služieb implementovali aj osvedčené postupy kybernetickej bezpečnosti, ako napríklad:

• Používanie silných hesiel a viacfaktorového overenia.
• Pravidelná aktualizácia softvéru a operačných systémov.
• Implementácia firewallov.
• Poskytovanie školení o kybernetickej bezpečnosti pre zamestnancov.
• Vykonávanie pravidelných testov kybernetickej bezpečnosti.

Dôležitosť smernice NiS2 pre Slovensko

Smernica NiS2 je dôležitá pre Slovensko z viacerých dôvodov. V prvom rade zvýši odolnosť slovenského energetického systému voči rôznym hrozbám. Taktiež prispeje k diverzifikácii zdrojov energie a zvýši energetickú bezpečnosť EÚ ako celku.

Smernica NiS2 je dôležitý krok vpred v posilňovaní energetickej bezpečnosti EÚ. Slovenská republika sa zaviazala implementovať túto smernicu do svojej národnej legislatívy a podniká kroky na jej dosiahnutie. Implementácia smernice NiS2 bude mať pozitívny vplyv na odolnosť slovenského energetického systému a prispeje k energetickej bezpečnosti EÚ ako celku.

Článok Smernica NiS2 a jej aplikácia do slovenskej legislatívy je zobrazený ako prvý na Hemi.

Faktory ovplyvňujúce nárast útokov

Existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k nárastu hackerských aktivít:

• Geopolitické napätie: Vojnový konflikt na Ukrajine a s ním súvisiaci geopolitický chaos vedie k nárastu kybernetických útokov zo strany štátom podporovaných hackerských skupín. Tieto skupiny sa zameriavajú na kritickú infraštruktúru, ako sú energetické systémy a vládne siete s cieľom narušiť chod spoločnosti a destabilizovať krajinu.
• Vzostup kyberkriminality: Hackerské skupiny sa stávajú čoraz profesionalizovanejšími a využívajú sofistikované nástroje na útoky.
• Zvýšená závislosť od technológií: V dnešnej digitálnej dobe sú spoločnosti a inštitúcie čoraz viac závislé od online infraštruktúry. Aj pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu a viedla k zvýšenému používaniu online služieb. To vytvorilo pre hackerov nové príležitosti na zneužitie zraniteľností a krádež citlivých údajov.
• Zraniteľnosť systémov: Mnoho organizácií, najmä v malej a strednej podnikateľskej sfére, nemá dostatočné investície do kybernetickej bezpečnosti. To ich robí ľahkými cieľmi pre hackerov.

Rizikové časy pre kybernetické útoky

Určité obdobia roka a udalosti predstavujú pre kybernetické útoky zvýšené riziko, jedná sa hlavne o sviatky a víkendy. Hackeri často zneužívajú sviatky a obdobia dovoleniek, keď sú ľudia menej ostražití a systémy sú menej monitorované. Taktiež obdobie volieb. V tomto období sa hackeri snažia ovplyvniť výsledky volebných procesov prostredníctvom dezinformácií a kybernetických útokov na volebné systémy. V neposlednom rade veľké udalosti, ako sú olympijské hry alebo svetové šampionáty, priťahujú pozornosť médií a verejnosti, čo hackeri zneužívajú na šírenie útokov.

Ako sa chrániť pred hackerskými útokmi?

Existuje viacero krokov, ktoré môžete podniknúť na ochranu pred hackerskými útokmi:

• Posilnenie kybernetickej bezpečnosti: Spoločnosti a inštitúcie by mali investovať do posilnenia svojej kybernetickej bezpečnosti, vrátane firewallov, antivírusového softvéru a šifrovania dát.
• Vzdelávanie zamestnancov: Zamestnanci sú často najslabším článkom v reťazci kybernetickej bezpečnosti. Je dôležité, aby boli zamestnanci vzdelávaní o kybernetických hrozbách a o tom, ako sa pred nimi chrániť.
• Pravidelné aktualizácie softvéru: Je dôležité pravidelne aktualizovať operačné systémy, softvér a aplikácie, aby sa eliminovali známe chyby a zraniteľnosti.
• Zálohovanie dát: Pravidelné zálohovanie dát je kľúčové pre ich obnovenie v prípade kybernetického útoku.
• Budovanie odolnosti: Spoločnosti a inštitúcie by mali budovať odolnosť voči kybernetickým útokom, aby sa dokázali rýchlo zotaviť z nich.

Nárast hackerských útokov predstavuje vážnu hrozbu pre kybernetickú bezpečnosť a stabilitu spoločnosti. Je dôležité, aby ste si boli tejto hrozby vedomí a podnikli kroky na ochranu pred ňou. Vlády, spoločnosť a aj jednotlivci by mali spolupracovať na budovaní odolnejšej kybernetickej infraštruktúry a na tom, aby sa internet stal bezpečnejším miestom pre všetkých.

Článok Nárast útokov hackerských skupín na štátnu a súkromnú sféru je zobrazený ako prvý na Hemi.

Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov

V roku 2018 vstúpilo do platnosti Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR), ktoré predstavuje najrozsiahlejší súbor predpisov o ochrane osobných údajov na svete. GDPR sa vzťahuje na všetky organizácie, ktoré spracúvajú osobné údaje občanov EÚ, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Nariadenie stanovuje prísne požiadavky na to, ako sa musia osobné údaje spracúvať a dáva jednotlivcom silnejšie práva na kontrolu nad svojimi údajmi. Medzi kľúčové princípy GDPR patria:

• Zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť: Osobné údaje musia byť spracovávané zákonným, spravodlivým a transparentným spôsobom.
• Účelové obmedzenie: Musia byť zhromažďované pre určité, explicitné a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracovávať spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi.
• Minimalizácia údajov: Zhromažďovať sa môžu len údaje primerané, relevantné a obmedzené na to, čo je nevyhnutné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracovávajú.
• Presnosť: Osobné údaje majú byť presné a v prípade potreby aktualizované.
• Uloženie: Je potrebný ich uchovávať v takej forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutej osoby len počas obdobia nevyhnutného na účely, na ktoré sa osobné údaje spracovávajú.
• Integrita a dôvernosť: Osobné údaje musia byť spracovávané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov vrátane ochrany pred neoprávneným spracovaním alebo zneužitím a pred náhodným stratou, zničením alebo poškodením, prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení.
• Zodpovednosť: Prevádzkovateľ je zodpovedný za dodržiavanie týchto zásad a je schopný preukázať dodržiavanie.

Zodpovednosť inštitúcií za ochranu osobných údajov

Štátne inštitúcie majú povinnosť dodržiavať prísne štandardy ochrany osobných údajov. To znamená, že musia mať zavedené adekvátne technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov pred neoprávneným prístupom, použitím, zverejnením, zmenou alebo zničením. Musia tiež mať jasne definované procesy na spracovávanie osobných údajov a informovať občanov o tom, ako sú ich údaje spracovávané.

Súkromné inštitúcie, ktoré spracovávajú osobné údaje, musia taktiež dodržiavať GDPR. Je potrebné aby, zaviedli primerané opatrenia na ochranu osobných údajov a informovali svojich klientov o tom, ako sú ich údaje spracovávané. Súkromné inštitúcie musia tiež rešpektovať práva dotknutých osôb, ako je právo na prístup k osobným údajom, právo na opravu osobných údajov, právo na vymazanie osobných údajov, právo na obmedzenie spracovania osobných údajov, právo na prenosnosť osobných údajov a právo na vznesenie námietky proti spracovaniu osobných údajov.

Sú osobné údaje v bezpečí?

Aj keď existujú prísne predpisy a opatrenia na ochranu osobných údajov, vždy existuje riziko, že sa tieto údaje môžu dostať do nesprávnych rúk. Hackerské útoky a ľudská chyba sú len niektoré z faktorov, ktoré môžu viesť k úniku osobných údajov.

Je dôležité, aby si jednotlivci boli vedomí rizík spojených so spracovaním osobných údajov a aby podnikli kroky na ochranu svojich údajov. 

• Používanie silných hesiel a ich pravidelná zmena
• Vyhýbanie sa zdieľaniu osobných údajov na neznámych webových stránkach alebo v nezabezpečených sieťach
• Pozorne si prečítajte vyhlásenia o ochrane osobných údajov, než poskytnete svoje osobné údaje akejkoľvek organizácii
• Nahlásiť akékoľvek podozrivé aktivity súvisiace s vašimi osobnými údajmi

Dodržiavanie štandardov ochrany osobných údajov je spoločnou zodpovednosťou štátnych a súkromných inštitúcií a jednotlivcov. Dodržiavaním GDPR a podniknutím krokov na ochranu svojich osobných údajov môžeme pomôcť zabezpečiť, aby tieto údaje boli v bezpečí.

Článok Dodržiavanie štandardov ochrany osobných údajov v štátnych a súkromných inštitúciách: Sú osobné údaje v bezpečí? je zobrazený ako prvý na Hemi.